autor: MVDr. Dominika Paučová


Dysplázia bedrového kĺbu sa nevyhýba tak ľuďom ako i zvieratám. Vyskytuje sa aj u psov a u shíb patrí k nie častým ochoreniam, avšak vyskytuje sa. Týka sa panvových končatín a prvý krát bola popísaná v 60-tych rokoch minulého storočia u veľkých plemien. U shíb nevytvára však veľký problém (po mierny stupeň dysplázie /C/), pretože sú to malé a ľahké psy. Vyskytuje sa rovnako u sučiek tak u psov (v pomere približne 50:50).

Jedná sa o vývojové ochorenie s polygénnou dedičnosťou – nejedná sa o vrodené ochorenie.

Pre kĺby postihnuté dyspláziou je typická laxita, kĺb je v rastovej fázy utváraný abnormálne, v pokročilom štádiu nastáva artróza kĺbu.

Kvôli abnormálnemu vývoju nie je záťaž rovnomerne rozložená a niektorá časť hlavice a jamky je preťažovaná. Dráždenie chrupavky preťažením kĺbového púzdra a väzov má za následok poškodenie a opotrebovanie chrupavky a následne artritídu a bolestivosť. 


ZDRAVÝ BEDROVÝ KĹB

Bedrový kĺb patrí teda medzi tzv. „guľkové kĺby“ – je tvorený kĺbovou jamkou acetabula a hlavicou femuru (stehennej kosti). Tá zapadá do jamky a na povrchu oboch týchto kĺbových plôch sa nachádza chrupavka, ktorá zabezpečuje pružnosť kĺbov a chráni kosti pred opotrebením. V zdravom bedrovom kĺbe polguľovitá hlavica stehnovej kosti veľmi pevne zapadá do kĺbovej jamky. Záťaž je rovnomerne rozložená na celú plochu kĺbu a jamky.  

Untitled design 14png

Foto: Jana Stančíková


POSTIHNUTÝ BEDROVÝ KĹB

Postihnutý jedinec vykazuje nesprávne a plytké zapadnutie kĺbovej hlavice do jamky – hlavica subluxuje, čo spôsobuje nerovnomerný tlak. Tým sa chrupavka opotrebuváva na niektorých miestach rýchlejšie a neskôr sa môže prejaviť artróza či až samotná luxácia kĺbu. Tak subluxácia ako i artóza sú pre psa bolestivé. 


Dôležité vedieť!

Šteniatko sa rodí zdravé – teda so štrukturálne aj funkčne normálnymi kĺbmi. DBK sa vyvíja postupne vplyvom pôsobenia vonkajších faktorov. V dôsledku niektorého faktora sa začne kĺb vyvíjať abnormálne čoho dôsledkom je, že sa rastové zóny uzavrú skôr ako sa majú alebo sa vyderú.

Dysplázia bedrového kĺbu nie je charakterizovaná tak, že ju pes má alebo nemá. Ak je diagnostikovaná tak ochorenie samotné má niekoľko stupňov – 0 až 4. Zdravý jedinec sa označuje s 0 (resp. písmenom A), jednotlivé stupne dysplázie podľa závažnosti potom na stupnici 1, 2, 3 až 4 resp. B, C, D a E – najzávažnejšie štádiá ochorenia majú stupeň 4 (E).

Dyspláziou trpia najčastejšie veľké plemená ako napríklad nemecký ovčiak, labradorský retriever, novofunlandský pes, bernardín atď, avšak nevyhýba sa prakticky žiadnej skupine psov vrátane malých. Veľké a ťažké plemená sú touto chorobou postihnuté preto častejšie, pretože  je na kostru a kĺby v období rastu kladená vysoká zaťaž, vzhľadom na rýchly rast a rýchle zväčšenie hmotnosti v porovnaní s ľahšími plemenami. Ďalej k tomu dopomáhajú aj rôzne externé faktory, čo je však spoločné pre všetky plemená bez rozdielu veľkosti. 



GENETIKA

Dysplázia je však multigenetické a multifaktoriálne ochorenie – to znamená, že za toto ochorenie dedične nezodpovedá jeden gén, ale súbor génov. Problémom je to, že u každého plemena je tento súbor génov iný a takisto sa ho doteraz nepodarilo presne identifikovať. Do dedičného prenosu tohto ochorenia teda inými slovami vstupuje viacero génov, recesívnych i dominantných, preto nie je možné ani potvrdiť ani vyvrátiť, či je tento konkrétny jednotlivec nositeľom kombinácie génov spôsobujúcich DBK. Z výskumov vyplýva, že pes sa nerodí s ochorením na DBK, ale preddispozíciou. Či ochorenie vznikne a do akého štádia, to závisí aj od iných vonkajších faktorov – preto hovoríme o multifaktoriálnom ochorení.

Genetika teda zohráva pri DBK svoj vplyv. To znamená, či rodičia, prarodičia atď boli alebo neboli na DBK postihnutí a ak áno, tak v akej miere. Zdraví predkovia však nemajú vždy 100% zdravých potomkov, rôzne zdroje uvádzajú pri zdravých jedincoch cca 20% postihnutých potomkov na DBK. 


EXTERNÉ FAKTORY VZNIKU

Problémom pri eliminácii výskytu DBK je fakt, že vznik ochorenia výrazne ovplyvňuje prostredie, pohyb, zranenia (nárazy a pod.), podmienky chovu a samozrejme výživa. Kritické obdobie zodpovedajúce podstatným spôsobom za rozvoj DBK sú prvé 2 mesiace šteňaťa, kedy sila záťaže, ktorá pôsobí na mäkké a plastické tkanivá bedrového kĺbu, môže prekročiť ich limit.

Bežný majiteľ má teda v rukách niekoľko možností ako ovplyvniť zdravie svojho psa

°          Vyberať si šteniatko od zodpovedného chovateľa  

°          Traumatické poranenia: šteniatko šetriť v neprimeranom alebo nadmernom pohybe a to až do roka jeho veku a veľmi dbať na to, aby: nechodilo dolu po schodoch, vyhýbalo sa nárazom a dopadom z väčšej výšky (pozor na zoskoky z vyvýšených miest), vyhýbať sa prudkým zastaveniam (pozor na nadmerné hádzanie loptičky – aportovanie), veľmi problematické pre správny pohyb sú takisto klzké podlahy a parkety (napríklad pád / zoskok z vyvýšeného miesta na klzkú podlahu a pod.)     

°          Nadváha, ktorá je ďalším výrazným faktorom podporujúcim rozvoj DBK – jedná sa o nadmerné a neprimerané zaťaženie kĺbov (pokiaľ majiteľ nevie, či je jeho shiba v optimálnej váhovej kondícii a nemá náhodou nadváhu, je potrebné sa poradiť s veterinárom alebo svojim chovateľom)  

°          Nesprávna výživa (nadbytok vápnika, nedostatok vitamínov a minerálov - nedostatočná výživa v prvom roku – napr. miešanie rôznych typov krmív bez rozmyslu, nekvalitné krmivo, nevyvážený barf, domáca ľudská strava, zasycovanie psa namiesto kvalitnými granulami nadmieru maškrtami, prikrmovanie alebo používanie doplnkov stravy či vitamínov bez rozmyslu a konkrétneho účelu – t.j. treba sa vyvarovať nedostatku živín, nedostatku vitamínov alebo minerálov, ich nesprávny pomer alebo naopak nadbytok). Práve v šteňacom veku by si každý majiteľ shiby mal dobre ošetriť výživu svojho psíka a bez dostatočných znalostí s krmivom neexperimentovať    

°          Do pol až ¾ roka veku šteňaťa sa treba takisto vyhýbať dlhým túram, joggingu či bicyklovaniu so psom, nechať šteňa pri dlhšej prechádzke častejšie oddýchnuť a takisto dbáme na to, aby neskákalo z veľkej výšky a celkovo sa vyhýbalo tvrdým dopadom (schody a pod.) - šteňa by malo tráviť väčšinu výbehu na tráve, čiže pre kĺby mäkkom a pružnom povrchu (nie dlhodobo betóne a pod.)  

°          Faktorom prispievajúcim k rozvoju DBK je tiež chladné a vlhké prostredie  

Genetickými testami teda nie je možné zistiť (lebo nepoznáme súbor všetkých génov zodpovedných za DBK) ochorenie u jedinca a ani prenášača. Preto je to zodpovednou prácou chovateľov, že tieto vyšetrenia u jedincov robia a s ich výsledkami narábajú v ďalšej chovateľskej práci zodpovedne.

Je dôležité šteniatko chrániť pred traumatickými poraneniami, kedy sa môže tvoriace sa tkanivo chrupavky a kostí poškodiť a prispieť k rozvoju DBK. Taktiež štúdie poukazujú na príčinnú súvislosť DBK s nesprávnym vývojom svalov a mäkkého tkaniva pri nesprávnej pozícii nasadenia kĺbovej hlavice voči jamke.

Koeficient dedičnosti je udávaný podľa rôznych plemien na 20-60%, zvyšok je teda v rukách chovateľa a majiteľa šteniatka. 


(NE)VHODNÁ POHYBOVÁ ZÁŤAŽ

Správny a vhodný pohyb (cvičenie) vedie k stabilite bedrového kĺbu a jeho správnemu vývoju. Nesprávny pohyb alebo pohyb na nevhodných povrchoch spôsobuje opak. Niektoré zdroje a štúdie poukazujú aj na nevhodnosť nadmerného naháňania sa za loptou alebo iným predmetom (kvôli prudkému brzdeniu/zastaveniu) v šteňacom veku. Diagnostika

Pokiaľ chce mať majiteľ jasno, či jeho pes trpí na DBK alebo nie, je potrebné ho nechať zrontgenovať na niektorom z pracovísk, kde takýto zákrok vykonávajú. Vyšetrenie sa vykonáva v úplnej narkóze, jeho cena sa pohybuje podľa konkrétneho miesta výkonu najčastejšie od 50 – 100 Eur. 


PRÍZNAKY

Ako môže majiteľ spozorovať, že s jeho shibou niečo nie je v poriadku? Príznaky nie sú vždy viditeľné a spozorovateľné, mladý a dobre osvalený jedinec so stredným stupňom dysplázie nemusí vykazovať žiadne príznaky.

I.                     Mladí jedinci so subklinickými príznakmi – majiteľ si všimne náhodne tzv. „zajačí skok“ u svojho psa – odrazí sa naraz zadnými nohami, alebo sa prítomnosť DBK natrafí náhodne pri inom vyšetrení (RTG), týka sa veku 4 – 14 mesiacov

II.                   Mladí psy, ktorí už majú klinické príznaky – prejavujú sa ťažkosťami pri vstávaní, neochotou k pohybu, psík je opatrnejší pri skokoch, častejšie sa naťahuje, nechce chodiť po schodoch, po pohybovej záťaži kríva a pod.

III.                 Dospelí jedinci (nad 12 mesiacov) – výskyt degeneratívnych zmien na kĺbe, pes nohu odľahčuje, aj po miernej záťaži kríva, krepitácia (akoby „vŕzganie“, ktoré počuť pri pohybe v kĺbe), následne atrofia (ochabnutie) stehenných svalov kvôli slabšej pohybovej aktivite a samotná artróza v kĺbe 


TERAPIA

I.                     Konzervatívna – obmedzenie pohybu a redukcia hmotnosti

II.                    Fyzikálna – vhodné cvičenie na posilnenie najmä bedrového svalstva

III.                   Medikamentózna – podávanie chondroprotektív a nutričných doplnkov resp. chirurgická liečba



DBK sa vyliečiť nedá. Terapia je takisto limitovaná, zväčša sa sústreďuje len na tlmenie príznakov, v každom prípade liečba konzervatívnou i chirurgickou metódou je značne nákladná a obtiažna.

V prípade zistenia ochorenia rannou diagnostikou je do 7 mesiaca života možná chirurgická liečba. V dospelosti prichádza do úvahy z chirurgických metód výmena bedrového kĺbu za totálnu endoprotézu, prípadne u hmotnostne ľahších jedincov resekcia hlavice stehennej kosti.

Veľmi dôležité je zabezpečiť postihnutým jedincom primeraný a vhodný spôsob pohybu. Správny typ a obtiažnosť fyzickej aktivity, ktorá šetrí kĺby (napr. na mäkkých povrchoch, cvičenie na balančných podložkách či plávanie vo vode) má naopak vzhľadom na posilnenie svalstva pre psa veľký benefit.   


NAČO DBAŤ?

Obdobie veku 0-2 mesiace ako majiteľ nemáte vo svojich rukách – vyberajte si teda šteniatko od dobrého a skúseného chovateľa. Toto obdobie je totiž kľúčové čo do vzniku a rozvoja DBK! Súčasti kĺbu sú tvorené chrupavčitým tkanivom a sú mäkké, preto sa môžu deformovať a abnormálne sa vyvíjať. Postupne osifikujú na kostné tkanivo. Zodpovedný chovateľ toto všetko vie a zohľadňuje to pri starostlivosti o šteňatá. Prvé dva mesiace sú teda najkritickejšie, šteňatá sa rodia zdravé.

Od začiatku 3-tieho mesiaca, kedy si prinášate šteniatko domov, to má vo svojich rukách už nový majiteľ. Dbajte na kvalitné krmivo, správne stanovenie dennej kŕmnej dávky, započítavať do nej aj maškrty – tie nepodávať nadmerne, neexperimentujte s miešaním rôznych granúl alebo typov stravy, pokiaľ chcete barfovať, tak iba s dostatočnými vedomosťami, zabezpečte šteniatku správny a šetrný pohyb (nie nadmieru klzké podlahy, nie tvrdé dopady a nárazy, nie schody, nie dlhé túry, nie nadmerné hádzanie a aportovanie predmetov najmä na tvrdom povrchu – kvôli prudkému brzdeniu a náhlym zmenám smeru pohybu). Nezabúdajte na to, že ak po schodoch, tak smerom hore je okej a rozhodne menšia záťaž než smerom nadol - tomu sa pokúste vyhnúť.

Od 12 – 18 mesiaca je rast u psa ukončený, záťaž však treba psíkovi pridávať postupne! Pokiaľ psa beriete 3x denne na pol hodinovú prechádzku, nie je problém ho vziať na výrazne dlhšiu či túru avšak netrénovanému jedincovi by urobilo problém ak by mal napríklad pri vás netrénovaný nárazovo dlhšie cválať pri behu či jazde na bicykli. Tak pre človeka ako psa (netrénovaného) robí väčšie problémy príliš intenzívny pohyb než vytrvalostný (s nižšou tepovou frekvenciou).

V slovenskom chove sa jedince, ktoré chce majiteľ zaradiť do chovu, testujú na prítomnosť a stupeň DBK prostredníctvom zhotovenia RTG snímku. 


Mohli by Vás zaujímať aj tieto témy: