° čo by mal vedieť každý psíčkar o zákonoch týkajúcich sa psov

°  poistenie psov a zodpovednosti za škodu


"PSIE ZÁKONY"

Každý kto si zadováži psíka už tuší, že aj na jeho držbu sa vzťahujú isté pravidlá. Stručne sme pre Vás pripravili to najdôležitejšie, čo by mal každý psíčkar vedieť.

Prvou základnou normou, ktorá pojednáva o psoch, je zákon č. 282/2002 Zb.z, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov. Budeme sa venovať iba tej situácií, že máme psíka doma ako súkromná osoba. Tento zákon hovorí

°          O tom, ktorý pes môže byť označený ako poľovný, ovčiarsky, so špeciálnym výcvikom, ktorý je ďalej používaný súkromnými bezpečnostnými službami, Horskou službou, používaný pri záchranných prácach pri plnení úloh civilnej ochrany, a ktorý je používaný počas výcviku alebo súťaže konanej podľa medzinárodného alebo národného skúšobného poriadku – tieto všetky typy psov patria podľa zákona do kategórie „zvlášny pes“ (paragraf 2, odsek 1)

°          Ďalej tento zákon rieši situácia, kedy by prišlo k napadnutiu človeka – zákon vymedzuje pojem „nebezpečný pes“. Je to podľa zákona ten pes, ktorý pohrýzol alebo poranil človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v krajnej núdzi alebo nutnej obrane

°          Tento zákon upravuje aj vodenie psov, avšak iba všeobecne. Miesta, kde pes musí alebo nemusí byť vedený na vôdzke tento zákon neupravuje - rieši si to každá obec alebo mestská časť formou vydaného Všeobecne záväzného nariadenia, ktorý schvaľuje miestne zastupiteľstvo

°          Zákon teda pojednáva o vôdzke a vodení psov iba všeobecne a nie je možné sa prakticky na neho odvolať pokiaľ človek má problém s nejakým človekom, ktorý venčí svojho (nebezpečného) psa navoľno. V zákone je písané, že vodiť psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá, a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť (paragraf 4), a ďalej, že vodiť nebezpečného psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony. Na verejnom priestranstve musí mať nebezpečný pes nasadený náhubok.

°          Držiteľ psa a ten, kto psa vedie, je povinný oznámiť svoje meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu osobe, ktorú pes pohrýzol; ten, kto psa vedie, je povinný oznámiť osobe, ktorú pes pohrýzol, aj meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu držiteľa psa. Súčasne je povinný skutočnosť, že pes pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi, oznámiť obci, kde je pes evidovaný – ak teda pes niekoho napadne, mal by majiteľ (psovod) túto skutočnosť oznámiť, avšak na toto sa spoľahnúť je niekedy ťažké. Pokiaľ k napadnutiu a uhryznutiu príde, je pri nárokovaní škody a dokazovaní viac než nutné mať o tom dôkaz, najlepšie vo forme svedeckej výpovede očitého svedka, lekársku správu z ošetrenia, fotografie a hlásenie poškodeného na polícii.

°          Pokiaľ dotyčného človeka, ktorého pes Vás napadol, nepoznáte a snaží sa po útoku uniknúť, je často šanca na

spravodlivé riešenie situácie nulová, pokiaľ o ňom nemáte informácie a neviete kde dotyčný býva   

Foto: Anna Shusterová

image9jpeg

Foto: Anna Shustrová

V MESTE NAVOĽNO?  


°          Zákon teda prenecháva obciam a mestským častiam právomoc vymedziť miesta, kde je pes povinný byť na vôdzke a kde nie. Najčastejšie je to vo Všeobecne záväzných nariadeniach miesta a obcí riešené nasledovne: obvykle na území obce platí všade povinnosť vodiť psa na vôdzke, často je definované toto územie ako „zastavaná časť obce“ a pod. Ďalej obec môže v zastavenej časti vyčleniť a označiť územia, kde je voľný pohyb psa dovolený a kde je vstup so psom (úplne) zakázaný.

°          Každý majiteľ by mal byť schopný ovládať svojho psa slovne v akejkoľvek situácii, majitelia shíb sa najčastejšie potýkajú s tým, že majitelia iných psov venčia svojich navoľno. Málokedy je navoľno venčená shiba, najmä v zastavaných a rušných oblastiach miest. Častejším problém teda sú iné psy, ktoré z titulu svojej veľkosti alebo agresivity môžu byť majiteľa shiby a samotného psa nebezpeční

°          Bohužiaľ, aj keď má majiteľ shiby, ktorá je napríklad adoptovaná, zle socializovaná, extrémne bojazlivá a reaguje na prítomnosť iných psov podráždene či (obranným) útokom, a má ju slušne na vôdzke – ani vtedy sa nemusí vyhnúť problémom. Stáva sa tak práve v situáciách, kedy navoľno pohybujúci sa pes, ktorý je možno inak priateľský alebo aspoň normálne pôsobiaci, neustojí vrčanie alebo agresívne štekanie majiteľa shiby. Aj v tejto situácii by mal byť pes ovládateľný, avšak toto sa často nestáva a problém padá na toho, kto síce jedná podľa pravidiel a slušne, avšak má napríklad psa menšieho a slabšieho (shibu).   


POKUTY ZA PRIESTUPKY

 
°          Priestupkom je podľa tohto zákona to, ak svojho psíka nepríhlásite do 30 dni do evidencie psov na miestnom úrade, ak by psa viedla osoba na to (podľa zákona) nespôsobilá, ten majiteľ – ktorého pes niekoho pohrýzol – a neohlásil to, a napokon sa priestupku dopúšťa aj osoba, ktorá nezabrániť voľnému pohybu psa tam, kde má byť na vôdzke – čiže áno, za pohyb navoľno, tam kde je to zakázané, môže mestský policajt udeliť blokovú pokutu (vo výške 33 Eur) – musí však daného človeka vidieť a prichytiť priamo pri čine

°          Pokiaľ si neviete rady s nespratným psíčkarom venčiacim navoľno a nie je šanca, aby ho vystihol pri venčení mestský policajt, máte v zásade jedinú šancu – existuje inštitút „priestupkového konania“, ktorý môže uskutočniť obec alebo mestská časť a na Váš podnet nespratného psíčkara predvolať. V takomto priestupkovom konaní mu môže byť uložená pokuta až 165 Eur a nie je nutné, aby ho videl mestský policajt priamo pri čine. Ako dôkaz môže poslúžiť video-nahrávka, na ktorej bude zachytený daný pes venčený navoľno, foto dokumentácia a samozrejme aj svedecké výpovede.

°          Priestupkom je samozrejme aj neodstránenie výkalov po našom psíkovi, ale to je pre majiteľov shíb veríme samozrejmosťou

°          Priestupkom je aj to, ak človek, ktorý vedie psa, nezabráni útoku psa na iného človeka alebo iného psa – opäť však situácia často stroskotá na nedostatku dôkazov, pokiaľ nás napadne cudzí pes pohybujúci sa navoľno a nie sú tam ani svedkovia a ani kamerový záznam, prípadne útočník z miesta utečie   


NÁHUBOK PRE NEBEZPEČNÉHO PSA


V prípade, že pes pohryzie človeka alebo zviera, je držiteľ psa, prípade ten, kto psa v danom čase viedol, upovedomiť miestny úrad. Osoba, ktorá v čase pohryznutia viedla psa (ak to nebol majiteľ), je tiež povinná poskytnúť rovnaké údaje o držiteľovi psa. Pes, ktorý pohrýzol človeka alebo zviera, bez toho, že by bol k tomu vyprovokovaný, je automaticky považovaný za nebezpečného psa. Takýto pes musí byť na verejnosti vedený s náhubkom.

Až po nahlásení uhryznutia na políciu a miestny úrad môže byť MÚ vydaná známka „nebezpečný pes“, ktorá sa farebne odlišuje od klasických známok preukazujúcich evidenciu psa. Okrem náhubku teda nebezpečený pes musí nosiť na verejnosti i túto známku preukazujúcu túto skutočnosť.

Prax je však taká, že dokázať útok je veľmi ťažké ak neexistujú svedkovia. Často je použitý argument, že pes bol vyprovokovaný druhým psom a tu nastane patová dôkazná situácia.

Ďalší zákon, ktorý sa dotýka psov, je zákon o veterinárnej starostlivosti.     


ČIPOVANIE PSOV - KROK PROTI MNOŽENIU A TÝRANIU PSOV


Zákon o veterinárnej starostlivosti (39/2007 Zb.z.), resp. jeho tohtoročná novela, je pomerne obsiahlou právnou normou. Uvádzame preto najdôležitejšie body, ktoré sa týkajú výlučne chovu a držby psov. Zmenila sa podstatná vec – zviera začalo byť právne definované ako živá cítiaca bytosť. Tomu boli podrobené aj ďalšie ustanovenia zákona aj keď cesta proti týraniu psov a ich wellfare je ešte pomerne dlhá, a ani táto novela nevyrieši všetky problematické body. Napriek tomu priniesla niekoľko dôležitých opatrení, na ktoré sa dlho čakalo.

Novela zavádza povinnosť čipovať šteniatka do 12. týždňa, ak sa predajú alebo darujú pred týmto vekom, čipovanie musí chovateľ urobiť skôr - pred predajom. Začipovať šteňa musí vždy ten, kto ho odchováva! Podľa zákona vlastník psa narodeného do 31. augusta 2018 je povinný zabezpečiť jeho identifikáciu a registráciu najneskôr do 31. októbra 2019. Ak máte preto doma psíka, ktorý nie je začipovaný – musíte tak urobiť najneskôr do konca októbra tohto roka.  

Čipovanie šteniat je prvým a základným nástrojom v boji proti anonymnému množeniu zvierat, kde neexistuje často ani kúpna zmluva pri nadobudnutí zvieraťa. Noví majitelia mnoho razy nepoznajú ani celé meno predávajúceho a nie neobvykle ku predaju dochádza mimo bydliska osoby, ktorá je zodpovedná za šteňa (a predáva ho). Je veľmi ťažké potom brať niekoho na zodpovednosť, pokiaľ šteniatko skončí niekde vyhodené alebo opustené.  

Z novely zákona teda vyplýva jednoznačná povinnosť začipovať šteniatko ešte predtým ako odíde k novému majiteľovi. Chovatelia takúto povinnosť majú dlhodobo. Pre šedý trh so šteniatkami bez preukazu pôvodu v tzv. množiarňach je toto novinkou. Preto pokiaľ kupuje človek šteniatko bez preukazu pôvodu a predávajúci ho ponúka nezačipované, porušuje tak zákon. Ak sa o niečom takom dozviete, kontaktujte mailom alebo telefonicky Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu, ktorá toto konanie nechá prešetriť.  

Ak už majiteľom psíka ste, odporúčame Vám ho začipovať čím skôr a na čip zaevidovať Vaše aktuálne kontaktné údaje vrátane čísla mobilného telefónu. Čip spolu s kartičkou alebo príveskom s menom a kontaktnými údajmi je najlepšou pomocou pri hľadaní zabehnutého psíka.

Foto: Linda Gašparík

POISTENIE PSA

Súčasné pravidlá dávajú väčšiu zodpovednosť na plecia majiteľov psíkov než minulosti. Sme zodpovední za prípadné škody, ktoré by spôsobili iným osobám, zvieratám alebo spôsobili škodu na majetku. Že sa takáto škoda môže vyšplhať do vysokých čiastok asi pochybovať nemusíme. Predstavte si bežnú situáciu, že natešený cválajúci pes zhodí malé dieťa alebo ho škaredo poraní na oku pri vyskakovaní. Stať sa môžu aj situácie, že pes niekoho pokúše alebo niečo hodnotnejšie poškodí. Na to všetko je určené poistenie psíka a poistenie zodpovednosti za škodu majiteľa (člena domácnosti).   

Čo všetko si môže majiteľ v súvislosti s držbou psa poistiť?  


Okrem spomínanej zodpovednosti za škody na živote, zdraví alebo majetku tretích osôb, je to aj psíkovo zdravie – lepšie povedané náklady, ktoré majiteľovi vznikli pri  

°          liečení úrazu

°          liečení choroby

°          pohrebe alebo kremácii zvieraťa  

Dnes je možné si dojednať takéto poistenie v 6-tich poisťovniach pôsobiacich na Slovensku (Allianz SP, Axa, ČSOB Poisťovňa, Generali, Uniqa a Wuestenrot poisťovňa). Buď je na to špeciálny osobitný produkt alebo je poistenie psa zahrnuté v poistení produktu DOMÁCNOSŤ/NEHNUTEĽNOSŤ. V poistení domácnosti/nehnuteľnosti sú poistené naše hnuteľné veci, ktoré sa tam nachádzajú (nábytok, zariadenie, oblečenie a ďalšie osobné veci), ďalej samotná nehnuteľnosť (pevné súčasti bytu a zabudované zariadenie), a poistiť sa môžeme v tomto poistení a my – osoby žijúce v tejto domácnosti voči zodpovednosti za škodu, ktorú by sme držbou bytu mohli spôsobiť napr. susedom ale aj mimo bytu. Vtedy hovoríme o všeobecnej zodpovednosti za škodu – poistiť sa môžeme my ľudia voči svojmu (neúmyselnému) konaniu, ktorým by sme spôsobili niekomu škodu, ale poistiť si môžeme v tomto produkte aj svojho psíka (psíkov).  

Čo sa týka úrazu psíka,      

°          poisťovne ponúkajú najčastejšie krytie 70 až 100% nákladov na veterinárnu starostlivosť, ošetrenie a liečenie,

°          niektoré poisťovne ponúkajú aj preplatenie nákladov spojených s nechronickým ochorením psa

°          alebo prvotné náklady pri prepuknutí ochorenia neskôr diagnostikovaného ako chronické

°          kryté môžu byť aj náklady za liečenie nákazy alebo pôrodných komplikácií feny

°          niektoré poisťovne preplácajú aj prípadnú eutanáziu psíka    

Poistné sumy pre prípad krytia liečebných nákladov pri úraze alebo chorobe sa pohybujú od 300 do 900 Eur. To znamená, že v prípade poistnej udalosti (napr. úrazu psa) Vám poisťovňa pri dojednaní takéhoto produktu vyplatí prostriedky za vynaložené liečebná náklady (zákrok, operácia, lieky, a pod.).      

Čo sa týka uhryznutia iného psa alebo človeka či inej škody spôsobenej tretej strane, je nutné si uzatvoriť také poistenie, ktoré kryje zodpovednosť z tejto škody. Poisťovne toto často hradia z poistenia zodpovednosti osoby (poistenie domácnosti majiteľa psa), ktorý je za neho zodpovedný. Čiže ako majiteľ psa si dojednám poistenie domácnosti a v nej je automaticky (v základnom krytí) alebo ako (voliteľné) pripoistenie zahrnuté aj krytie ZODPOVEDNOSTI ZA ŠKODU. Za škodu psa zodpovedá majiteľ, preto by každý psíčkar mal mať dojednané toto poistenie – vyhne sa tak prípadný vysokým nákladom ak by jeho pes spôsobil niekomu škodu.  

V tejto súvislosti nutno dodať, že pri preukázaní škody spôsobenej uhryznutím psom musí poškodená osoba jednak vzniesť nárok, a následne sa bude skúmať situácia za ktorej napríklad k uhryznutiu došlo. Či bol pes provokovaný a jednal v sebaobrane, ale napríklad aj to, či bol pes na vôdzke alebo navoľno. Ak prišlo k uhryznutiu iného človeka alebo psa, a pes ktorý to spôsobil na vôdzke nebol, je situácia pre majiteľa tohto psa ťažšia. Nesplnil totiž čo mu zákon resp. všeobecne záväzné nariadenie obce (MČ) ukladá. Tým mohla byť povinnosť mať psa na vôdzke pokiaľ k uhryznutiu došlo v zastavanom území obce (MČ). Je dobré vedieť, že ani v tomto a ani žiadnom ďalšom type poistenia za škodu, nie je poisťovňa povinná zaplatiť za akúkoľvek škodu, ktorá nastala pri hocijakých okolnostiach. Práve tie sú predmetom skúmania a súčasťou každých poistných podmienok (či už je to poistenie osôb, majetku, auta a pod.) je pravidlo, že poistený musí dodržiavať zákony a nižšie legislatívne normy, ktoré sa veci dotýkajú a urobiť prevenciou maximum, aby k škode vôbec nedošlo alebo aby boli zmiernené jej následky.    

Tam, kde má byť vedený na vôdzke, je nutné toto dodržiavať, ako aj dodržiavať tabule, ktoré informujú o úplnom zákaze vstupu psa. Pokiaľ príde k uhryznutiu človeka alebo druhého psa na území, kde nie je povinnosť mať psa na vôdzke, bude oprávnenosť vymáhania škody záležať od dôkazov, ktoré predloží poškodený.  
 
Každý zodpovedný psíčkar by mal mať v dostatočnej výške dojednané poistenie zodpovednosti. Predstavte si totiž situáciu, že Váš pes zhodí niečo drahé v obchode kam s ním vojdete, alebo 

vyskočí a povalí malé dieťa alebo pohryzie niekoho, kto zarába práve nemálo. Je potrebné si uvedomiť, že poškodená osoba si môže vymáhať nielen úhradu liečebných nákladov, ale aj ušlú mzdu a odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia. Čo dnes nie je na Slovensku ešte možno úplne bežné, je v zahraničí prakticky štandardom. Skúste zraziť niekoho na rakúskej zjazdovke. Súdy sú tam pomerne rýchle a našich lyžiarov či snowboardistov čakajú doma vysoké „faktúry“ siahajúce až do výšky tisícok eur.   


Čo sa týka poistenia úrazov, chorôb, nákaz či pohrebu odporúčame zvážiť si svoju finančnú situáciu. Najvyššie krytie dnes poskytuje poisťovňa Generali – a to vo výške 900 Eur, ostatné poisťovne majú krytie pre tieto udalosti zväčša vo výške 300 až 600 Eur. To znamená, že presne toľko vedia za nás uhradiť veterinárnu liečbu. Či je to veľa alebo málo je nutné porovnať s cenou poistenia, čiže sumou, ktoré za neho ročne zaplatíme. Liečba niektorých úrazov či ochorení môže byť rádovo vyššia, avšak aj táto refundovaná suma môže byť z pohľadu celkových nákladov zaujímavá.    


Mohli by Vás zaujímať aj tieto témy: