OBOJOK - VODÍTKO - POSTROJ

I. OBOJOK


Výberu obojku a pochopeniu, aké všetky funkcie má plniť, by mal každý z majiteľov shíb venovať veľkú pozornosť. Porozumieť tomu, aký obojok môj pes potrebuje, je jeden z dôležitých bodov v starostlivosti o nášho 4-nohého kamaráta.

          Identifikačná funkcia: pes, ktorý zabehne a má obojok, je jasné, že niekomu patrí a ľahšie sa identifikuje (obojok je vhodné doplniť o jeden z možných spôsobov pripojenia kontaktných údajov na nás majiteľov – zabehnutného psíka tak nie je nutné brať k veterinárovi a zisťovať tieto údaje z čipu)  

          Komunikačný prostriedok: obojok nie je len nástrojom na to, aby sme si o neho pripli vodítko a psík nám neušiel, spolu s (nenavíjacím) vodítkom je základnou komunikačnou jednotkou medzi psíkom a majiteľom.  

Tu hneď odpovedáme na otázku, či je vhodný pre psa aj postroj – na komunikáciu so psom a učenie vhodný nie je. Zjednodušene povedané, (krátke mäkké nenavíjacie) vodítko je naša predĺžená ruka a obojok je mostom, ktorý nás spája s hlavou psa  – centrom, ktoré riadi jeho správanie.  

Obojok používajte na vodenie, postroj na ťahanie, pohyb v prírode a šport – na to je určený. Je niekoľko málo situácií kedy môžeme obojok vymeniť alebo doplniť za postroj (a pes ich má súčasne). Tejto téme sa venujeme nižšie pri téme „POSTROJ“.    

          Z pohľadu funkcie: existujú rôzne typy obojkov – napríklad antiparazitárne (na ochranu proti blchám a kliešťom), reflexné, sťahovacie, polosťahovacie, elektrické atď.   


OBOJKY NA BEŽNÉ VENČENIE

Dnes to majitelia psov nemajú vôbec ľahké – na výber je až neuveriteľné množstvo typov obojkov čo do materiálu a typu:

°°          Nylonové

°°          Polyesterové

°°          Kožené

°°          Koženkové

°°          Retiazkové

°°          Svietiace a reflexné

°°          Bavlnené

°°          Silikónové

°°          A rôzne ďalšie zmesové materiály  

Správny obojok by mal spĺňať funkciu, na ktorú je určený a mal by byť prispôsobený konkrétnemu psovi. Iný obojok je vhodný pre malú čivavu, iný pre landseera. Pre naše shiby hľadáme také obojky, ktoré sú svojou povahou určené skôr podkolenným psíkom, nie sú vhodné pre ne

°°     sťahovacie,

°°   retiazkové

°°   koženkové.

Pri koženkových sa neraz stalo, že už stredne silné trhnutie na dospelej shibe nevydržali a roztrhli sa.

Prvé kritérium, ktoré by sme mali brať vážne do úvahy je pevnosť obojku – nechceme, aby sa nám obojok pretrhol alebo inak mechanicky poškodil a pes dostal neželanú voľnosť. Pevný by mal byť nielen

°°          materiál, z ktorého je zhotovený samotný obojok, ale aj jeho súčasti ako je

°°          zapínacia spona alebo pracka

°°          a krúžok, o ktorý zapíname karabínu vodítka 


obojky koen rzne farbyjpg

Príklad kvalitného koženého obojku. Foto: Michaela Pospíšilová/DOGTRAINER


AKO (NE)VYBRAŤ OBOJOK

°°          Zvolený príliš tenký obojok (ako struna – môže psíkovi ublížiť)

°°          Nastaviteľný obojok (okrem kožených s vyrazenými dierkami), ktorý môže časom povoliť a roztiahuť sa (nie je dostatočne utiahnutý a pes sa z neho môže vliecť – je to skôr vecou pravidelnej kontroly zo strany majiteľa a nutnosť to sledovať). Obojky so skracovacou sponou, či už plastovou alebo kovovou toto riziko majú – postupne sa môžu po milimetroch posúvať a rozťahovať, takže si nemusíme všimnúť, že je zrazu obojok o centimeter širší a shiba nám môže ľahko vykĺznuť. Obojkom so skracovacou sponou treba venovať pravidelnú pozornosť a kontrolovať, či sú nastavené tak, ako pôvodne a skracovacia spona sa neuvoľnila.

°°          Krúžok, o ktorý sa zapína karabína vodítka, nie je z vhodného a dostatočne pevného materiálu, prípadne nie je z jedného kusu (je zváraný alebo je na ňom medzera – môže sa utrhnúť od karabíny)  

Či už zvolíte kožený, nylonový, poliesterový alebo obojok z iného materiálu, uistite sa, že koliesko na zapínanie karabíny je z jedného kusu a je dostatočne silné. A skracovacia spona by takisto nemala byť príliš ľahko posúvateľná, aby sa neuvoľňovala samovoľne. Pri obojkoch s prackou a dierkami toto riziko nehrozí. Závisí aj od materiálu – či časom zvykne povoliť alebo nie.

Ďalej – hrúbka obojku u dospelej shiby by mala byť nie menej ako 1,5 cm. Ideálna šírka obojku u dospelej shiby je približne 1-5 až 2,5 cm. Spôsob zapínania u kožených je pracka, u nylonových je to často plastová alebo kovová spona. Kovové spony sa často vyrábajú zo zliatiny hliníku, vnútri nich je mechanizmus zabezpečujúci otváranie a zatváranie – je citlivý na znečistenie. Ak sa tam dostane nečistota, piesok alebo iné malinké znečistenia, môže sa stať spona nefunkčná. Tieto obojky je nutné častejšie prať, osušiť a naolejovať – sú náročnejšie na údržbu. Sú menej vhodné pre shibky, ktoré si idú radi zaplávať – je ich takých dosť ; )) Kovovým mechanizmom praje voda už pomenej – rýchlejšie by sa znehodnotili.

Pri plastových sponách určite siahnite po kvalitnej značke – samotná plastová spona je totiž možným slabým miestom tohto typu obojku. Pri nízkej kvalite môže prasknúť alebo sa zlomiť. Shiba síce nie je akita, ale obojok musí byť naozaj dostatočne pevný, aby vydržal aj silné trhnutie vodítkom.

Trošku zaznávaný „nemoderný“ je klasický kožený obojok. Často sa mu majitelia psov vyhýbajú z nepochopiteľných príčin – je pritom

°°          Prírodný materiál 

°°          Maximálne pre psa pohodlný

°°          Maximálne bezpečný (neroztrhne sa ani pri silnom trhnutí)

°°          Dierky sa dajú vyraziť aj dodatočné a tak nastaviť obojok maximálne presne podľa potreby psíka  

Dnes sa stáva výber obojku často módnou záležitosťou a niektorí majitelia zohľadňujú rovnako dôležito dizajn ako funkčnosť a bezpečnosť. Dospelá shiba váži najčastejšie 9 – 13 kíl (podľa toho či je to fena alebo pes), takže obojok by mal predsa len už niečo zvládnuť. Estetické hľadisko by malo byť vždy druhoradé.

Veľkosť obojku by mala byť nasledovná: široký u dospelého psa spomínaných 1,5-2,6 cm, u šteniatka prispôsobiť podľa veku. Znamená to, že prvý obojok so šteniatkom neporastie do dospelosti – šteniatko potrebuje tenší a kratší. Dospelý pes potrebuje dlhší a širší a najmä pevnejší. Či má na ňom psík napísané svoje meno, ladí k farbe vodítka alebo pamslkovníka – to by malo byť naozaj až druhoradé. Pri kožených obojkoch by mali byť hrany oblé, ale to je odporúčanie skôr pre majiteľov hladkosrstých plemien – shibe to vďaka hustej podsade nevadí.

Na trhu je dnes mnoho firiem ako i súkromných remeselníkov, ktorí vyrábajú kožené obojky skutočne pre každého psíka. Môžeme vybrať vhodné pre šteniatko ako i dospelého psa. Dokonca i hľadisko etického chovu a wellfare zvierat, z ktorých koža pochádza, je už dnes správne zohľadňované. Pokiaľ máte možnosť navštíviť niektorú z väčších výstav (napríklad medzinárodnú – konajú sa v mestách Nitra, Lučenec a Veľká Ida, plus výstavy v Bratislave), rozhodne tak urobte. Nájdete tam množstvo stánkov s predajcami ako i samotnými výrobcami rôznych potrieb pre psov vrátane obojkov. Na mieste môžete obojok svojej shibe vyskúšať a výrobca Vám ho môže namieru upraviť – skrátiť alebo pridať dierku presne tam, kde je to pre Vášho malého japonca najlepšie.

Odporúčame Vám teda pevný, plochý a vhodne široký obojok, ktorý sa psovi nebude do krku zarezávať ako struna. Ich dĺžka by mala byť taká, že ho pohodlne zapnete, zostane Vám priestor pre tesnejšie zapnutie aspoň na ďalšie 2 dierky – keď shiba preplzuje a zhodí podsadu aj na krku – uvítate, že sa dá obojok zapnúť aj na tesnejšie.

Mnohé obojky (nezávislo od materiálu) sú už dnes vybavené reflexným prúžkom alebo svetielkujúcim mechanizmom, čo je veľký plus a odpadá tak potreba nasadzovať psíkovi druhý obojok s touto funkciou.   


AKO SPRÁVNE NASTAVIŤ OBOJOK: PRAVIDLO 2 PRSTOV

Obojok by ste psíkovi mali nastaviť veľkostne tak, aby sa pod neho vošli presne 2 prsty (natesno). Ani nie viac, ani nie menej. Ak má pes väčší priestor ako 2 prsty, hrozí logická vec – z obojku sa vie poľahky vyvliecť. Hustá podsada robí shibí krk na pohľad hrubým, ale nemalo by nás to zmiasť a obojok by sme mali vždy správne dotiahnuť. Nie je nič horšie ako zle nasadený a voľný obojok, z ktorého sa shiba pri troche zaprenia vyšmykne!

Tu často vystupuje neodôvodnená obava, že pri takto dotiahnutom obojku sa pes bude viac dusiť a môže si ublížiť. Ak zapnete shibe obojok na 2 prsty, dusiť sa rozhodne nebude a takto nastavený obojok je správny. Zo skúsenosti veľa psíčkarov zvykne psovi dať obojok tak, že mu až tak voľne padne na krku smerom nadol alebo sa pod neho zmestia často všetky prsty. V tomto prípade jednak hrozí, že sa náš pes poľahky vyvlečie a práve pri slabo dotiahnutom obojku hrozí pri trhnutí poranenie.

Na 2 prsty dotiahnutý obojok ho chráni aj keby dostal veľmi silný podnet alebo spravil na obojku salto. Práve veľká vôľa pod obojkom spôsobí pohyb krku (miknutím), pri ktorom sa môže zraniť.

Obojok používame pri venčení vonku, doma ho shibe zásadne dávame dole. Inak by hrozilo pri dlhodobom celodennom nosení obojku poškodenie alebo zničenie srsti pod obojkom. 


OBOJOK PRE ŠTENIATKA

Na obojok privyká šteniatko už chovateľ, kým odíde k svojim budúcim majiteľom. Často sa stáva aj to, že šteniatko pochádzajúce z množiarne obojok nikdy nevidelo a nemalo na krku. Boli ste niekedy pri tejto procedúre? Máme ňou namysli nasadenie obojku šteniatku 8 a viac-týždňovému, ktoré sa s tým nikdy predtým nestretlo. Garantujeme, že to bolo počuť veľmi ďaleko ; ))) Shiba vie dať najavo strach z novej veci totiž pekne nahlas.

Veľmi malé šteniatko by si malo privykať na obojok denne, niekoľkokrát a malo by ho mať na krku nie príliš dlhú dobu. Taktiež by nemalo zostať bez dozoru s obojkom, aby sa niekde nezachytilo, nevsunulo si do neho labku alebo si inak neublížilo. Obojok treba šteniatku postupne ako rastie meniť aj veľkostne – aby bol dlhší a hlavne širší.



II. VODÍTKO


Správne by sme mali hovoriť "vôdzka", dovoľte nám ostať u bežnejšieho výrazu vodítko. Vodítko pre psa je hneď po obojku ďalšou veľmi dôležitou pomôckou a súčasťou výbavy každého psíka. V zásade budete potrebovať 3 typy vodítok:

°°          Krátke (0,8 – 1,2 m)

°°          Dlhé (5 – 10 metrov tzv. stopovačka)

°°          A pravdepodobne ak venčíte psa v rušnejšom prostredí pre praktickosť aj tzv. FLEXI samonavíjacie vodítko  

Vodítok existuje celé množstvo – budeme sa venovať iba tým, ktoré sú využiteľné a vhodné pre shibu. Vodítko je totiž nielen nástrojom na kontrolovaný pohyb psa, ale aj nástroj na ovládanie, komunikáciu a výchovu psa. Čiže ak by sme to mali zovšeobecniť a povedať o vodítku to najdôležitejšie – vodítko pre shibu nielen len nástrojom na to, aby nám neprchla tam kam nemá, ale je to predovšetkým nástroj komunikácie medzi ňou a nami – jej páničkom.

Dobrý chovateľ privykne na obojok a vodítko malé šteniatko ešte kým si pre neho prídete. Malá shibička s tým potom nemá problém. Stáva sa však, že si ľudia zadovážia psíka inak a šteniatko sa stretne s vodítkom a obojkom prvý krát až u nového majiteľa. Počuť šteňa shiby ako dáva najavo strach z nového predmetu na svojom krku (s krkom ide vždy o život!) je veľmi ďaleko. Každé vodítko má iný typ ťahu – nenavíjacie sa výrazne líši od navíjacieho, preto pokiaľ napríklad neprivyknete shibu na oba typy vodítok, môže mať s tým neskôr problém a prejavovať značnú nevôľu.

Ak aj šteniatko dostane obojok a vodítko úplne nové, je možné, že sa prejaví nevôľou a bude sa hlasito domáhať, aby ste to čudo dali dole. Je dobré začať krátkym voľným vodítkom (cca 1 m dlhé), zapnúť ho šteňaťu doma a nechať mu ho nech ho má zapnuté a položené na zemi. Nevodiť ho hneď na ňom, ale počkať kým si privykne na prítomnosť tohto predmetu. Môžete trochu odviesť pozornosť aj hrou, v každom prípade by však nemalo do vodítka hrýzť. Možno si ho očuchá a trochu ožvatlá, to je v poriadku. Na kúsanie mu treba vyčleniť iné zaujímavejšie veci a odkloniť jeho pozornosť. Postupne denne treba vodítko brať do ruky a šteňa na tento pocit mierneho ťahu privykať. Ak sa aj netvári nadšene alebo je z toho rozrušené, netreba si to veľmi všímať a robiť okolo toho veľké „haló“. K vodítku a obojku sa treba tváriť ako k obyčajnej samozrejmej veci – nevšímať si ju extra a nevenovať jej pozornosť akoby išlo o atómovú bombu. Prosto zvoliť systém „dáme si obojok a vodítko a ideme si po svojom ďalej v našom programe.“

Každá nevôľa voči obojku či vodítku trvá iba krátky čas a rozhodne by nás nemala prinútiť k tomu, aby sme hľadali iné vodítko či obojok, ktoré by „vyhovovali“ šteniatku viac. Nič také neexistuje, šteňa môže zreagovať rozrušene na každý nový predmet, preto sa treba pripraviť na to, že možno nevôľa potrvá pár dní a netreba jej podľahnúť.   


KRÁTKE VODÍTKO


Odporúčame Vám nezačať venčiť na vodítku malú shibku na type vodítka FLEXI. Ak si ho aj tak zadovážite, je potrebné vodítka striedať a šteňa privykať na rôzne typy ťahu (na krku). Inak to cíti ak má flexinu a inak ak má krátke vodítko, či pripnutú stopovačku, ktorú si ťahá za sebou.

Krátke vodítko je základným komunikačným nástrojom medzi nami a psíkom - neslúži teda iba na to, aby nám pes neprchol.

vdzka 120cmjpg

Príklad vhodného krátkeho pleteného vodítka. Foto: Michaela Pospíšilová/DOGTRAINER

Psíkovi totiž môžeme prostredníctvom neho dať podnet – cuknutie, rôzne formy krátkych a rôzne silných ťahov – prosto predávame mu prostredníctvom neho informácie od nás (našej ruky) cez vodítko a obojok do jeho hlavičky. Flexinou podnet dať nevieme a duplom ak je zapnutá na postroj a nie na obojok. Flexina a postroj sú kombináciou zaručenou ako so psom nedohodnúť a nedokázať mu vysvetliť zrozumiteľne čo po ňom chceme. Preto by sme ich mali používať najmä v prvom roku života psa skutočne výnimočne. Resp. používať ich cielene a pochopiť na čo sú vhodné.

Keďže s flexinou nevieme so psíkom efektívne komunikovať a dávať mu podnety, je vhodná na tie situácie, kedy dáme psíkovi „voľno“ – môže si robiť čo chce. Pritiahnuť si ho na zavolanie síce dokážeme, ale nie je to to pravé orechové, s flexinou sa v ruke zle manipuluje a mala by slúžiť na ten čas vonku, ktorý sme si vyčlenili na to, že si psík môže robiť čo chce, má oddych od našej komunikácie a cielenej výchovy, prosto má „voľno“... Pri tomto bode zároveň hovoríme, že je vhodné vysvetliť a povedať vždy psovi, čo sa deje a čo sa ide diať – ak mu chceme dať voľno a môže si robiť čo chce – treba mu povedať „voľno“. Takisto je tento povel vhodný pri ukončení cviku – napríklad si psíka zavoláme (za zavolanie ho odmeníme napríklad) a pokiaľ psa nenaučíme, že povel ukončujeme my – môže sa stať, že po zobratí si odmeny pes sám miesto opustí a znova niekam odbehne. Preto je potrebné každý povel, ktorý psovi dáme, aj ukončiť – a to ideálne ďalším povelom, aby pes vedel, čo má robiť. 

Ak sme si ho privolali a chceme ho uvoľniť a môže si ísť robiť čo chce, tak mu dáme povel „voľno“. Nazvať si to môžeme ako chceme – vždy volíme to isté slovo. Ak chceme, aby pri nás zotrval sedieť, psa si za vodítko držíme, môžeme odmeniť viac krát za sebou a postupne dobu predlžujeme, aby pes pochopil, že povel zotrvania pri nás môže trvať rôzne dlho a v každom prípade určujeme my, kedy je ukončený a čo sa bude diať ďalej. S flexinou sa toto rieši dosť obtiažne. Než to psa naučíme, je dobré na to využívať kombináciu vodítok krátke + dlhá 10 m stopovačka (placatá dlhá šnúra podobná lonžke na koňa).


AKÉ KRÁTKE VODÍTKO ZVOLIŤ 


°°          Dlhé cca 1,0 – 1,2 m

°°          Veľmi mäkké a ohybné

°°          Ideálne pletené

°°          Ukončené dostatočne pevnou a kvalitnou karabínou

°°          Bez kovových súčastí alebo iných patentov, ktoré nie sú zakryté a mohli by psovi ublížiť


Najčastejšie pri voľbe krátkeho vodítka vystupujú 2 problémy

°°          Ľudia volia príliš pevné a neohybné vodítko, s ktorým sa dávajú psíkovi ťažko podnety

°°          Vodítko je príliš dlhé alebo rovno prepínacie (napr. skrátiteľné 2 metrové vodítko – skrátením sa stáva vodítko náročné na manipuláciu a podnety opäť nie je ľahké dávať s presne dávkovaným citom)
             

Odporúčame Vám zadovážiť si krátke vodítko s maximálnou dĺžkou 1,2 metra. Pletené, veľmi ohybné, dostatočne pevné, ideálne hrubšie než tenkú či (v priemere rezu) placatú šnúru. S týmto vodítkom pracuje začiatočník najčastejšie – na ňom sa najlepšie učí chôdza pri nohe a prebieha všetká komunikácia so psíkom. Prostredníctvom krátkeho mäkkého vodítka psíkovi napovedáme a najlepšie poslúži na pomoc s nácvikom spomínanej chôdzi pri nohe či inými povelmi (okrem privolania).

Pokiaľ ste majiteľom šteniatka a učíte ho ešte len chôdzu pekne pri nohe, odporúčame Vám brať si von do vačku i krátke vodítko popri flexine alebo dlhej stopovačke. Keď sa psík „zbaví“ úvodnej energie, vyvenčí sa, vykoná potreby, je vhodné ho odmalička privykať formou pozitívnej motivácie (odmeňovaním) na chôdzu pri nohe. Na to nám poslúži dobre krátke vodítko. Na to, aby pes na vodítku neťahal, je potrebné ho tomu učiť odmalička – zrozumiteľne mu vysvetliť, na ktorom vodítku ťahať nemôže a na ktorom môže. Preto je ťažké učiť psa na flexine chodiť pri nohe, keď mu raz na nej dovolíme ťahať a robiť si čo chce a druhý raz chceme, aby išiel pekne pri nás.

Na krátke vodítko preto šteniatko privykáme vždy iba chvíľočku, šteniatko máme napríklad pri našej ľavej nohe, vodítko v pravej ruke a ľavou rukou zohnutý dole šteniatko vypúšťaním odmeny z ruky odmeňujeme za to, že cupitá pri nás a berie si pritom odmenu. Načo by sme ho nakŕmili za 5 minúť doma, keď ho môžeme odmeniť za niečo veľmi dôležité – aby dokázalo ísť pri našej nohe. Téme (ne)ťahania na vodítku a presnej metodike sa venujeme v časti „VÝCHOVA“.

Krátke vodítko teda slúži na komunikáciu medzi nami a psíkom, a prakticky – najčastejšie na chôdzu pri nohe. Nie je nič unávnejšie ako ísť niekam so psom, ak máme krátke vodítko a pes sa na ňom ide ťahaním obesiť. S výukou chôdze na krátkom vodítku je potrebné začať od prvého dňa. Inak to učíme malé 3 mesačné šteniatko a inak samozrejme dospelú shibu, ak sme si napríklad takú adoptovali a nevie chodiť na vodítku. Princíp zostáva rovnaký – so psom musíme komunikovať jasne a vždy rovnako. Nemôže nás raz na vodítku raz ťahať a inokedy má ísť pekne pri nohe. Pes by mal z toho chaos a nechápal by to. Na krátkom vodítku ho učíme, že sa neťahá nikdy a vždy sa ide pekne pri nohe. Inak silný podnet potom dáme malému šteniatku a iný zasa dospelému psovi. Všetko s citom a s ohľadom na konkrétneho psíka. Učíme to psa vždy tak, keď vybil počiatočnú energiu, je hladný a iba krátko. 


FLEXI VODÍTKO

Flexi vodítko je dobrý sluha, ale zlý pán. Na komunikáciu so psom asi najhoršia pomôcka, resp. dá sa ním viac pokaziť (vo výchove a komunikácii) ako získať. Pre praktickosť venčenia najmä na sídliskách je častou pomôckou – a tak ho treba aj vhodne využiť. Keď je pes na flexine, má „voľno“. Vtedy so psom netrénujeme, nekomunikujeme, nevychovávame, prosto pes si môže robiť čo chce, maximálne ho viem pritiahnuť ak chce ísť niekam, kam nemá. Slúži teda iba na to, aby nám shiba neprchla a zároveň sme mali venčenie pohodlné. Pohodlnosť však psa nikdy nevychová, preto je potrebné flexinu dostatočne často prestriedavať s krátkym vodítkom alebo stopovačkou – podľa toho, čo ideme psa učiť.

Asi to pozná každý, kto venčí na flexine – príde druhý psík, tiež na flexine, urobia okolo seba 1-2 kolečká a rozmotávame ich aj pár minút ak sa začnú hrať. Navyše, ak na flexine pridáme ťah a psy idú k sebe ťahom, stačí málo, aby preskočila iskra ak sú psy napätejšie, a rozmotávať psov, ktorí si chceli niečo drsnejšie povedať nie je zrovna veľká zábava. Zahrať sa na nej dobre nezahrajú, preto je pre socializáciu flexina tiež nie veľmi dobrým pomocníkom. Práve socializácia a kontakt s druhými psami, hra a spoločné šantenie je veľmi dôležité, preto stojí za zváženie, či trochu nepohodlia s dlhou stopovačkou nestojí za to, aby sme mali spokojného, unaveného a priateľského psa k iným psom.

Flexi vodítko býva rôzne dlhé, odporúčame 8 metrové a placaté (býva ešte čo sa šnúry týka – prierez tvaru kruh – čiže akoby hrubšia šnúra). Placatá plochá šnúra je o niečo viac milosrdnejšia k nohám a najmä členkom, keď nám ich stopovačka napríklad pri hre psov obíde – menej to bolí : ))

Záverom k flexi vodítku podčiarkenem ešte raz informáciu, že flexi vodítko je vlastne stále napružené a niektorých psov to ponúka ťahať ešte viac. Je teda nevhodné v situáciách kedy chceme psa odučiť ťahať alebo ešte ťahať nezačal, je to šteňa a ani nechceme, aby sa ťahať naučil. Pokiaľ náš dospelý pes ovláda chôdzu na krátkom vodítku resp. vie ísť na povel pri nohe, tak nám flexina môže uľahčiť venčenie a je dobrým pomocníkom. 


STOPOVAČKA

Stopovačka – teda 5 až 10 metrov dlhá plochá šnúra (podobná lonžke na koňa) – je teda vhodným doplnkom a riešením na venčenie, komunikáciu, výchovu i socializáciu shiby. Môžeme na nej psa venčiť – budeme mať síce po venčení nie tak čisté ruky, ale výhody, ktoré nám prináša, stoja za to.

Stopovačku môžeme psovi zapnúť a bude si ju ťahať za sebou. Ak sa rozbehne niekam, kam nemá, ľahko ju došlapneme na zemi a zastavíme ho tak (je dobré si na nej urobiť každý meter uzol, a tak sa nám šnúra nevyšmykne spod topánky – v mieste uzla sa nám zastaví pod topánkou ak by pes bežal rýchlejšie).

Stopovačku môžeme chytiť meter od karabínky a poslúži nám ako krátke vodítko ak treba. Zvyšok šnúry si zmotáme alebo ťaháme za sebou. Je preto vhodná na venčenie kde nechodíme často cez cestu, na bežné vychádzky, vychádzky do lesa, a samozrejme na výchovu a tréning.

vdzka stopovacia 2 x 10m a 25 x 10mjpg

Príklad stopovacieho vodítka tzv. stopovačky. Foto: Michaela Pospíšilová/DOGTRAINER 


Stopovačka je najlepším pomocníkom pre naučenie privolania psa. V časti o učení privolania sa dočítate o tom bližšie informácie ako aj spôsob tréningu (techniku) privolávania. Keď venčíme psa na stopovačke, môže sa pohodlne zahrať aj s inými psami, nezamotajú sa až tak, ako keď je na flexine. Ak je druhý pes navoľno a náš na stopovačke, je to ideálna kombinácia – nezamotajú sa a náš v prípade potreby je „dostihnuteľný“ a zastaviteľný.

Poslúži nám dobre aj pri výletoch alebo ak ideme so psíkom niekam napríklad do prírody a budeme sa nejakom mieste zdržiavať dlhšie a potrebujeme mať psa pripútaného a zároveň mu dať istý rádius na voľný pohyb.

Stopovačku Vám odporúčame kúpiť okamžite s príchodom nového malého šteniatka. Ak ku Vám prichádza šteňa vo veku 8-10 týždňov a nedosiahlo ešte vek 3 mesiace, bude sa pravdepodobne držať stále blízko pri Vás a nebude zabiehať. Je to normálne a prirodzené, drží sa v bezpečí svojej svorky. S postupom času, a treba objektívne povedať, že tento čas nastáva vo veku 4 – 5 mesiacoch, sa šteniatko rozkuká a začne ho viac zaujímať všetko ostatné. Pri nás to už pozná, osmeľuje sa a začína svoje okolie preskúmavať stále viac a zväčšuje svoj rádius pohybu. Vtedy príde už často k situácii, že šteniatko na privolanie nereaguje, hoci ešte pred 2 – 3 týždňami prišlo na prvé zavolanie a ochotne. Na tento účel nám vynikajúco poslúži stopovačka a ak šteniatko neprejaví záujem prísť hneď po tom, ako na neho zavoláme, prostredníctvom stopovačky si ho jemne pritiahne a pochválime. Táto technika je bližšie popísané v kapitole o privolaní psíka. Stopovačka nám teda poslúži dobre ako predĺžená ruka, ktorou pomôžeme šteniatku povel splniť – splniť hneď na prvý krát a s našou pomocou vlastne „dobrovoľne“ ; ))

Šteniatko tak odmalička môžeme učiť tomu, že každý povel je tam preto, aby sa splnil, my mu ho pomôžeme splniť na prvý krát, nemusíme ho prehovárať, opakovať povel 10 – 20 razy a vyhneme sa neúspešným pokusom o privolanie. S každým ďalším neúspešným privolaním totiž šteniatku ukazujeme, že vlastne prísť nemusí a privolanie nám nikdy v budúcnosti fungovať dobre nebude.

Ak mu odmalička ukážeme, že na privolanie „sa prichádza“ hneď – iné ani poznať nebude a zapíše sa mu to do hlavičky takto. Že na privolanie sa proste vždy pustia „nákupné tašky z rúk“ a beží sa za mojim milovaným páničkom.

Stopovačka nám teda pomôže byť vždy úspešný aj pri najťažšej shibej „disciplíne“ a tou je privolanie. Každý iný povel vieme psíkovi ukázať a pomôcť splniť svojimi rukami (napríklad zatlačiť primerane na zadok psíka smerom dolu pri povely „sadni“) alebo krátkym vodítkom, ale privolanie vieme psa naučiť jedine za pomoci stopovačky. Často možno vidíte majiteľov iných psíkov, že sa ho pokúšajú privolať pričom je pes navoľno a nemá zapnutú dlhú stopovačku – povel tak pes splní so šancou na 50%. Príde alebo nepríde a nechávame to na jeho vôli – resp. na motivácii, či sa mu vyplatí zanechať čo práve robí (napríklad si tam ňuchá niečo zaujímavé) a chceme, aby to opustil a prišiel za nami. V tom prípade musí byť rešpekt k pánovi natoľko silný, aby napríklad prevýšil aj veľmi náročnú prekážku v privolaní – napr. chuť sa rozbehnúť za vtáčikom, prenasledovať zver, či rozbehnúť sa za iným psíkom.

So stopovačkou sa treba naučiť pracovať, na prvý raz je to často „trochu moc šnúry“ v rukách, ale dobrou správou je, že to je len vec trochy cviku. Takisto si treba dávať pozor na členky ak sa pes za niečím rozbehne alebo sa hrajú s iným psom, aby sme predišli zraneniu seba či psa.

 Na tomto mieste stručne túto tému privolania uzavrieme tým, že stopovačka je jedným z najlepších pomocníkov nielen do práce so psíkom pri učení napríklad privolania, ale zíde sa Vám v mnohých situáciách – pri socializácii psíka vonku s inými psami, pri výletoch a dlhších prechádzkach ako i jednoduchom striedaní chôdze pri nohe a čase kedy má psík „voľno“.  


INÉ TYPY VODÍTOK

V budúcnosti možno pre svoju shibu využijete aj iné typy vodítok, pre bežné použitie však nie sú určené, preto sa im na tomto mieste venujeme iba okrajovo

°°          Výstavné vodítka (pokiaľ navštívite v budúcnosti výstavu psov so svojou shibou, tak sú na to určené špeciálne typy vodítok, predstavené sú bližšie v sekcii VÝSTAVY, ich cena nie je vysoká – stoja okolo 5 – 20 eur podľa typu)

°°          Vodítka s amortizérom (čo je zjednodušene povedané vodítko s pružným systémom na jednej strane, ktorý sa používa vtedy, keď so psíkom napríklad beháme – zapneme si ho o pás, pes beží s nami a pri potiahnutí sa prejaví spomínané odpruženie, ktoré zmierni náraz spôsobený ťahom. Využiť sa dá aj pri jazde na bicykli so psom, na kolobežke alebo iných športoch či len klasickej turistike kedy je fajn mať ruky voľné a psa mať zapnutného o pás a využiť výhody odpruženia)


Rôzne typy výstavných vodítok. Foto: Lukáš Balcar
IMG_8331JPG

III. POSTROJ

Tému výberu vhodného postroja pripravujeme podrobnejšie, dá sa ním totiž veľa získať ale aj pokaziť.  Čo potrebujete o výbere postroja vedieť v kocke? Postroj je dobrý sluha, ale zlý pán ; )) Predovšetkým treba pochopiť jeho funkciu - jeho (pôvodným) účelom je ťahanie. Zaťaženie sa rozkladá na väčšiu plochu tela psa, pes sa pri ťahaní nedusí ako keby mal obojok a celou silou si ťahaním tlačil obojkom na krk.  


Ak Vaša shiba nevie chodiť na obojku (a krátkom vodítku), ťahá vás, ťahá sa dopredu / zo strany na stranu, nie je na krátkom vodítku ovládateľná - v tomto prípade sa postroju vyhnite. Mnoho majiteľov urobí tú chybu, že psa neučia a nenaučia ísť (aspoň chvíľu - potrebný čas) pekne bez ťahania pri nohe, a tak, aby sa pes sám na obojku neobesil, siahnu po postroji. Pes síce ťahá rovnako, venčenie je náročné ale aspoň sa nedusí : (( Na postroji ho však ísť pekne pri nohe a neťahať však nikdy nenaučíte. 


Dôvodom na to je aj fakt, že na postroji sa nedá so psom efektívne komunikovať. Obojok je na krku, blízko jeho centra "riadenia" (mozog - nervová sústava) - pri správne zvolenom obojku a krátkom vodítku vieme so psíkom efektívne komunikovať. Krátke (do 1m) mäkké nenavíjacie (ideálne pletené) vodítko je našou predĺženou rukou, cez ktorú vysielame signály smerom ku psíkovi - uvoľnením vodítka, napnutím, cuknutím a pod. Tento "prenos informácií" cez postroj nefunguje. Preto pokiaľ chcete psa naučiť chodiť pekne pri nohe (neťahať), potrebujete aby Vás psík vnímal - na to využite pri učení obojok a krátke vodítko. Na to, aby pes minul energiu, mohol si robiť čo chce - mal "voľno" Vám naopak dobre poslúži postroj. Môže na ňom aj ťahať - napríklad pri rýchlej chôdzi či behu - psa tak viete rýchlejšie unaviť. Nikdy nedovoľte psíkovi na obojku s krátkym vodítkom ťahať - musíte ho naučiť, kedy sa ide pekne pri nohe a kedy má "voľno" a môže ťahať (na postroji). 


OBOJOK + KRÁTKE VODÍTKO = IDEM PEKNE PRI PÁNIČKOVEJ NOHE, NEŤAHÁM, VŠÍMAM SI HO, KOMUNIKUJEM S NÍM

POSTROJ = MÁM VOĽNO, MôŽEM SI ROBIŤ ČO CHCEM, MôŽEM ŤAHAŤ

Nie je nič jednoduchšie ako dať psovi naraz aj postroj aj obojok - a vonku to prestriedať. Ak chcete učiť psa ísť pekne pri nohe, musí najskôr vypustiť "paru", nechajte ho dostatočný čas vonku vybiť baterky, vykonať potreby, prečmuchať okolie, pobehať si... vtedy mu nechajte zapnuté dlhé vodítko / stopovačku na postroji. Až neskôr keď je trochu kľudnejší a vypustil počiatočnú energiu, vodítka vymeňte, zoberte krátke vodítko a zapnite mu ho tento x na obojok - vtedy môžete ísť trénovať chôdzu pri nohe. 


Aké postroje sa nám pre shiby osvedčili? 

Radi Vám odporučíme správny typ aj značku - vyhnite sa postrojom, ktoré majú prednú časť vo forme horizontálneho pruhu. Ten bráni pri ťahu správnemu voľnému pohybu predných končatín. Vyberte si taký postroj, ktorý má spredu tvar Y - pri pohybe predných končatín psa nijako neobmedzuje, rozsah pohybu je ničím neobmedzovaný. 
Využívame na shiby postroj Ruffwear veľkosť S (pre štandardnú dospelú shibu, je nastaviteľný) a postroj od Nonstop Dogwear typ Line. Ten má oproti Ruffwearu ešte jednu drobnú výhodu - očko na pricvaknutie karabíny vodítka/stopovačky dolu na bruchu. Keď idete do prírody na špacírku, zapnete shibe stopovačku "pod brucho" a ťahá si vodítko pekne po zemi pod sebou. Nemotá sa jej okolo krku a pod nohy ako keď je zapnuté z
hora. Je to drobnosť, ale poteší - je to praktické. 


POSTROJ RUFWEAR:  

https://ruffwear.com/collections/dog-harnesses/products/everyday-dog-harness-front-range

POSTROJ NONSTOP DOGWEAR LINE:  

https://www.non-stopdogwear.sk/v%C3%BDrobok/line-harness/


Oba postroje sa dajú zakúpiť v slovenských shopoch, odporúčame vyskúšať pred kúpou na konkrétnom psíkovi, ktorému je určený. 

Fenka v postroji Nonstop Dogwear Line, foto: Viktor Adamov

Foto vľavo: Postroj Ruffwear  ružovej farby veľkosť S, s pripnutým GPS zariadením Tractive, foto v strede a vpravo: dospelé fenky majú uvedené 2 typy postrojov: ružový Ruffwear a čierny Nonstop Dogwear Line veľkosť 4 s pripnutým GPS zariadením Tractive 2. Foto 1,2,3: J.M.