SRSŤ


Shiba patrí do skupiny psov, ktoré majú kryciu srsť a podsadu. Predstavuje vlastne ochranu psa pred nepriaznivými vplyvmi vonkajšieho prostredia. Celkovo možno povedať, že náročnosť shiby z pohľadu starostlivosti o srsť je minimálna – netreba ju strihať, trimovať ani nijak špeciálne upravovať. Jedinou, o to zdĺhavejšou starosťou, je vyčesávanie a vysávanie po vyčesávaní (podsady). Srsť s podsadou je pôvodným typom psej srsti. Tým že ju tvoria dva typy chlpov, hovoríme jej aj dvojitým typom srsti. Do folikulu, z ktorého vyrastá krycia srsť (primárna folikula) ústí zároveň aj pachová potná žľaza, mazová žľaza a zároveň je k nemu naviazaný sval – vzpriamovač chlpov, ktorý umožňuje naježenie srsti. 

Sakrakopec - 1jpg

Foto: Viktor Adamov


KÚPANIE

Mnohých prvo-majiteľov shíb prekvapí, že shibu vlastne kúpať netreba. Jej srsť má samočistiacu schopnosť, shiba je veľmi čistotná, denne sa venuje očiste srsti a pokiaľ sa znečistí, tak urobí tak zámerne z toho dôvodu, že sa jej nejaký nájdený "odór" veľmi páči a vyváľa sa v ňom celá : )) Najradšej si vyberá tie silno páchnuce zdroje  – skapatá ryba alebo aspoň jej pozostatky na brehu jazera či rieky, rôzne chrobáčiky, ale nevynechá rada z času na čas aj kombináciu odóru s farbou – vtáčie (zelené) hovienka. 

Vtedy je nutné siahnuť po kúpeli so šampónom, nadmerne ju však kúpať a najmä šampónovať netreba. Nie je to nutné, navyše by sme ju zbytočne odmastili na miestach, kde špinavá nie je. Kúpeme ju vlastne iba vtedy, keď si o to sama požiada – najčastejšie vyváľaním sa v niečom smradľavom alebo „farebnom“. Šampónov je na trhu nepreberné množstvo, vyberte taký, ktorý nie je príliš alebo vôbec parfémovaný. Môže sa totiž stať, že príliš parfémovaný šampón sa na najbližšej prechádzke bude snažiť niečim prekryť ; ))

V zime treba ošetriť shibe labky, ak sa chodníky veľmi solia – umyť ich vlažnou vodou a utrieť.

Pokiaľ shibu okúpete, uistite sa, že ste dôkladne vymyli všetky zbytky šampónu, nechajte ju niekoľkokrát sa otriasť a dobre ju osušte uterákom alebo savou handrou/plachtou. Mokrá by nemala ísť von, pokiaľ je chladno – riskujeme nachladnutie, je lepšie ju vyfénovať. Ak je v srsti a podsady je veľa, fénovanie bude o niečo zdĺhavejšou záležitosťou. Rozčesávame ju pritom drátenou kefou.


VÝMENA SRSTI

O výmene srsti sa najčastejšie hovorí, že by mala nastať 2x ročne a shiba by mala vymeniť srsť pred sezónou na letnú a potom zimnú. Mnoho majiteľov však potvrdí, že to neplatí – shiby preplzujú často 2x do roka – keď skončia jednu výmenu, môže nastať v krátkom čase druhá a časy, kedy „zhadzuje“ podsadu môžu trvať rôzne dlho. Nezriedka sa stane, že shiba začne zhadzovať uprostred zimy, kedy sú už dávno denne teploty pod nulou. 

Vyplznutá shiba nevyzerá opticky dobre : )) Podsada robí tvar, ktorý je pre ňu charakteristický a bez kožucha jej korunka krásy chýba. Urýchliť výmenu podsady nie je možné úplne ovplyvniť - na kvalitu srsti môžete pridať pivárenské kvasnice (prášok alebo tablety) už pri prvých náznakoch púšťania podsady, môže (ale nemusí) to napomôcť rýchlosti výmeny kožúška. Obvykle začínajú zhadzovať podsadu smerom od nôh, okolo hlavy a na krku ide posledná.

Kvalitu srsti a čiastočne aj rýchlosť výmeny podsady možno podporiť

°          Pivovarskými kvasnícami (napríklad vo forme prášku alebo tabliet)

°          Losovým olejom

°          Prípravkami obsahujúcimi biotín (biotín patrí do skupiny vitamínov B – konkrétne B7, inak nazývaný aj vitamín H práve pre to, kde sú jeho účinky veľmi pozitívne – vitamín H pochádza z nemeckého označenia „Haar und Haut“, čiže „vlasy a koža/pokožka“ – biotín bol objavený začiatkom 30-tych rokov, kedy boli zvieratá kŕmené vo veľkej miere aj surovými vajciami, bolo zistené, že bielok obsahuje látku avidín, ktorá deaktivuje biotín – preto pokiaľ svojmu psovi dávate vajíčka, bielok by mal byť varený. Telo si ho vie uchovávať len vo veľmi malých množstvách, preto by mal byť dodávaný pravidelne. Veľmi zjednodušene povedané, biotín má dôležitú úlohu pre správny rast buniek, krviniek, tkanív všeobecne vrátane správneho fungovania mazových žliaz – pozitívne teda vplýva na regeneráciu kože, správne sfarbenie, lesk srsti, zlepšuje kvalitu pazúrikov, a využíva ako podpora pri rôznych dermatologických ochoreniach) 

Bratislava - 3jpg

Foto: Viktor Adamov


°          Siahnuť môžete po kombinovaných prípravkoch obsahujúcich biotín, zinok a vitamín E, ktoré sa vhodne pre tento účel dopĺňajú – prípravok by sa mal pre dostavenie účelu podávať minimálne 30-40 dní

°          Morská riasa Kelpa (podporuje zdravý stav kože i srsti, ako aj jej lesk, a pozitívne vplýva na správnu pigmentáciu nielen srsti ale i pazúrikov)

°          Kapsule/tablety/olej s EPA a DHA – omega 3 nenasýtené mastné kyseliny  

Čo sa týka doplnkov stravy, netreba po nich siahať vždy automaticky alebo mať výčitky ak nebodaj tomu svojmu 4-nohému kamarátovi žiadne nepodávate. Pokiaľ dostáva super prémiové krmivo a jeho denná strava zodpovedá požiadavkám správnej a dostatočnej výživy, nie sú doplnky výživy resp. ich nepodávanie niečo, čo by Vášho psa na zdraví ohrozilo. 


Vždy je potrebné si prečítať dôkladne dávkovanie prípravku a nikdy neprekračovať odporúčanú dennú dávku. Či niektorý výživový doplnok vie napríklad pomôcť urýchliť výmenu a hustotu podsady u vášho psíka, je nutné otestovať v dlhšom období aj na konkrétnom jedincovi. 


Zároveň platí, že kvalitnou výživou predlžujeme nielen život ale aj kvalitu života nášho psíka a nejde iba o estetické hľadisko (napr. pri prípravkoch na podporu lesku srsti a pod.). Rozhodnutie čo do psíka „dáme“ máme v rukách my – majitelia, preto by sme sa mali dostatočne zaujímať o jeho výživu, rozumieť jej a možno tak vedeli dobre odolať tlakom marketingu spoločností produkujúcim krmivo či doplnky výživy. Opäť platí staré známe, že nie to, čo má najhlasnejšiu a najväčšiu reklamu musí byť zákonite najlepšie. 


Ak téme výživy nerozumiete alebo len povrchne, je dobré sa poradiť s niekým, kto sa problematike venuje dlhšie – ideálne sa opýtať svojho chovateľa, od ktorého mate šteniatko.   


ČESANIE - VYČESÁVANIE

Na česanie resp. vyčesávanie podsady je potrebné privykať psíka od šteniatka. Jednak preto, aby sa kefy a samotnej činnosti nebál a zároveň – aj keď srsť šteniatko práve nevymieňa – ho pripravujeme na činnosť, ktorá ich bude doprevádzať celý život. 


Šteniatka a pubertiaci s tým občas bojujú, najmä ak prípravu majiteľ začal príliš neskoro a ďalej aj vtedy, keď si shiba práve povie, že sa jej to nepáči a nechce sa nechať vyčesávať. Ak kefu pozná, nikdy sa jej nič zlé v spojitosti s česaním nestalo, a začne sa pri česaní vzpierať, tak pravdepodobne sa len snaží, aby bolo „po jej“ a dali sme jej pokoj. Pokiaľ sme ju na to privykali a rozbalí to pred nami takýmito maniermi, je dobré sa zamyslieť nad nasledovným: ak sa naša 4nohá kamarátka alebo kamarát začne vzpierať a vzdorovať proti česaniu a podarí sa jej ho „neabsolvovať“, lebo si povieme „nechcela sa nechať vyčesať“ – je to už dosť vážny signál, že naša výchova nejde úplne správnym smerom najmä pokiaľ sa deje častejšie situácia, že naša shiba  nechce niečo urobiť (česať, utrieť labky, ísť namiesto, skontrolovať zuby, prísť ku mne, pustiť papuču, atď...) a my na ňu dáme, resp. inak povedané presadí si svoju vôľu proti našej. 



Toľko toho po nej zas denne nechceme, nikto z nás ju nezasypáva povelmi a požiadavkami od rána do večera, že by bolo toto na ňu priveľa a ani jej nerobíme skutočne bolestivé úkony. Pokiaľ sa psovi, a shibe duplom, podarí niekoľko krát presadiť si svoju vôľu pri tom, kedy po nej niečo chceme (aby niečo urobila, prestala robiť, zdržala sa nejakého konania a pod) a prejde jej to bez „ujmy“ - ak naše prianie alebo priamo povel nesplní, je to tak trochu vstupenka na vlak do pekla. Sú psy, ktoré si prevzali doma žezlo resp. majitelia im ho dobrovoľne dali, hierarchia sa otočila a pes sa stal nielenže nezvládateľný, ale v neskorších štádiách sa môže neistota a zle nastavená pozícia (vzťah) majiteľ - pes dostať do situácie, že pes začína po majiteľovi vrčať a neskôr ho pokúše (pokiaľ nie je po jeho). Niektorí majitelia s tým nemajú problém a akoby dobrovoľne "predajú" kormidlo svojej shibe doma a jej vzpieranie sa, prostesty a neuposlúchnutia berú ako zábavu či "typický prejav plemena". Každý majiteľ má na svojho psa iné očakávania a pri výchove treba z toho vychádzať - nech nás po správnej ceste vedie cieľ. Výchove sa venujeme v inej časti nášho webu, preto sme v tejto veci len stručný. 


Česanie psa nijako nebolí aj keď drátená kefa vyzerá na prvý laický pohľad divne. Pokiaľ pes prejaví nevôľu, nemali by ste jej podľahnúť a pes by si rozhodne nemal diktovať čo sa bude robiť a kedy sa bude robiť. Na česanie ho treba odmalička privykať a používať pri tom pozitívne asociácie (kefa = odmena), spájať mu to s pozitívnymi zážitkami (hračkou, žrádlom, maškrtami, následnou hrou a pod.). 


Sú shiby, ktoré vyčešávanie neriešia vôbec, nechajú sa vyčesať na prvú krát úplne v pohode. Sú aj také, ktoré na to treba privykať o niečo dlhšie, ale zbystriť pozornosť by sme mali najmä vtedy, ak už niekedy pes česanie v pohode zvládol a zrazu začne proti nemu bojovať. Vtedy sa už jedná zrejme o roztopašnosť a snahu si presadiť svoju vôľu – to by mu prejsť nemalo a mali by ste ho vyčesať v moment, keď to chcete Vy a nie kedy to chce pes. Takto by to malo byť s každou aktivitou - časom pre starostlivosť, výcvik, hry ale i (dostatočný) čas kedy má pes "voľno" a môže si robiť čo chce.


Každý majiteľ chce pre svojho psa to najlepšie, preto je dôležité nedať opraty do rúk psa ale držať ich pevne sám (ako majiteľ). Česanie je v poriadku, psa nebolí, nijak neobmedzuje, a tým, že sa podriadi našej vôli a nechá sa česať, nám preukazuje rešpekt a dôveru – najmä v situácii, ak je pre neho niečo nové. Ak sa pes vzpiera, zápasí a snaží od nás pri vyčesávaní zdrhnúť, je to už pre nás majiteľov z pohľadu rešpektu a dôvery psa v majiteľa horšia vizitka. Pes bude opakovať správanie typu "vzpieranie sa / odmietanie / vyhýbanie sa / útek od danej aktivity alebo situácie" ak mu vychádza. Ak pochopí, že mu "vzpierať sa a bojovať" nepomôže a aj tak musí absolvovať napríklad česanie, prestane sa takto správať, lebo pochopí, že táto cesta ho neprivedie do cieľa (cieľ = vyhnúť sa danej aktivite). Ak mu naopak priebežne / občas vychádza, bude ju opakovať. Viac sa o výchove môžete dočítať TU


KEFA

Už ako majiteľ šteniatka, ktoré máte pár dní doma, sa môžete vybrať do niektorého zoo-domu a prezrieť si ponuku pomôcok na úpravu srsti. Potrebovať budete a rovno kúpiť môžete kefu s kovovými štetinami. Tie sú na konci zaoblené a tupé, psovi preto nijak neublížia. Často krát sú v tvare písmenka L (zahnuté zúbky), ktorý je vhodný na vyčesanie odumretej podsady. Inú kefu ako s kovovými štetinami (napr. plastovými) potrebovať nebudete a je zbytočné ju kupovať. Plastové štetiny sa nedokážu často dostať cez hustú podsadu až ku korienkom, nedokážu ju rozčesať a zachytiť to, čo má ísť von. Na bežnú úpravu srsti ako i v čase jej výmeny, kedy sa odstraňuje odumretá, Vám bohato bude stačiť jedna kefa s kovovými štetinami. Bežne používanú kefu pre shiby môžete vidieť napríklad TU.



FURMINÁTOR

Druhou pomôckou, ktorú môžete využiť na vyčesanie podsady, je furminátor (hrablá). Furminátor pripomína malé hrablo, ktorým pozbierame a doslova „vytiahneme“ to, čo tam už nemá byť. Ak už sa rozhodnete vyskúšať tento typ pomôcky na vyčesávanie, doporučujeme Vám overenú a kvalitnú značku. Nekvalitné typy totiž môžu narobiť viac škody ako osohu – režú kryciu srsť. Furminátor by nemal mať ostré hroty, ktoré by mohli psa poraniť, a nemal by chlpy trhať či rezať. Oproti klasickej kefe má furminátor iba jeden rad kovových zúbkov, medzi ktorými sú veľmi malé štrbiny. Práve týmto mechanizmom sa dokáže dobre zachytiť podsada a pomocou jemného ťahu ju dostaneme na povrch. Väčšina furminátorov má aj malé tlačítko, ktorým dokážeme mechanicky vytlačiť spomedzi zúbkov srsť, ktorú sme zo psa práve nabrali.

Začiatočníkom stačí pre úpravu srsti a prvé výmeny podsady kefa s kovovými štetinami. O výbere a správnom použití furminátora sa poraďte so skúsenejšími majiteľmi alebo svojim chovateľom. Bežne používaný furminátor pre shiby si môžete pozrieť TU.

Takáto kefa pri vyčesávaní shiby veľmi nepomôže - nie je vhodná. 

Príklad vhodnej a obľúbenej kefy na vyčesávanie podsady u shíb.

PAZÚRIKY

Psím pazúrikom treba venovať u psov pravidelnú pozornosť. Ich dĺžka by nemala presiahnuť primeraný stupeň nakoľko psovi hrozí nepríjemné poranenie. Počujete výrazné "klopkanie" po podlahe, keď Vaša shiba pochoduje po byte či dome?

Jej pazúriky sú zrejme pridlhé a práve tento zvuk by nám pripomenúť sa o ne postarať a skrátiť ich. Inak si pes s dlhými pazúrikmi môže   


° jeden alebo i viacero pazúrov zlomiť či odštiepiť a/alebo

° si vykĺbiť prst na labke   


Sú psy, najmä tie ťažšie, ktoré si pri pohybe vonku pazúre prirodzene obrusujú. U ľahších plemien alebo u psov, ktorý majú pohybu vonku menej sa tak nedeje a treba sa o ne pravidelne starať resp. psovi rastú pazúre rýchlejšie ako si ich stíha sám prirodzeným pohybom vonku obrúsiť. Pri príliš dlhých pazúrikoch takisto hrozí zmena v spôsobe došlapávania na ne a mení sa mechanika pohybu či štýlu chôdze (nesprávne).   


Správna dĺžka pazúrikov je taká, že by sa nemali dotýkať zeme ak pes prirodzene stojí - ak tak, tak len veľmi tesne. Skontrolujte svojej shibe každú labku a prezrite si pravidelne najmänej 1x mesačne stav pazúrikov na každej labke. Aj ich jednotlivá dĺžka môže napovedať niečo viac - napr. pes neprimerane (nadmerne/málo) zaťažuje niektorú z končatín resp. nezaťažuje končatiny tak ako by správne mal.   


Shibu treba na starostlivosť o pazúriky pripravovať od šteňaťa - nielen na samotné pomôcky (klieštiky, gilotínka, elektrický pilník a pod.) ale aj na samotnú manipuláciu s labkami, ktorú nie vždy psy majú radi resp. sú na labky citlivejší. Už malé šteniatko treba denne chytať, prezerať, odmeňovať keď vydrží chvíľočku v kľude, časy manipulácie a vyžadovania strpenia v nich postupne predlžovať a nevynechať žiadnu oblasť - pozrieť do očiek, ušiek, chytiť miešok, pozrieť zúbky, prehmatať jemne bruško a samozrejme prezrieť pomaly a poriadne samotné labky a pazúriky a priúčať psíka vydržať nechať labku v našej ruke po dlhšiu dobu. Kto to v šteňacom veku zanedbá, často sa shiba stane precitlivelou na dotyk a akákoľvek manipulácia je sprevádzaná nevôľou - či doma alebo u veterinára.  

 

Na starostlivosti o pazúriky môžete využiť aj metódu pozitívneho podmieňovania, kedy psíkovi spájate konkrétnu vec/činnosť/miesto/zážitok s niečim pre neho pozitívnym čiže s odmenou. Môže ňou byť granula alebo iná maškrta. Znamená to, že vo finále budú znamenať klieštiky na strihanie nechtov pre psa jednu informáciu - hurá, idem dostať odmenu! Čiže si spojí klieštiky a samotné strihanie s odmenou. 


Začíname na najnižšom leveli - ukážem psovi klieštiky (nechám ovoňať) a dám odmenu - nič viac. Alebo ak má pes problém si len nechať chytiť labky a nenechá nám ich ani v kľude prezrieť, postup je rovnaký. Začať tam, kde ešte pes nie je v diskomforte a pomaly (denne) posúvať latku vyššie vždy len potiaľ, aby sa pes nedostal do veľkej nepohody (stresu), ale bol iba maximálne trochu rozrušený.   

Treba si dať pozor aj na to, že shiby sú dobrí a náruživí herci a vedia jačať o 100-300 už vtedy, keď sa ešte nič nedeje. Psa môžete aj prosto chytiť a pazúriky mu ostrihať aj pri jeho nevôli. Spôsob ako sa k tomu postavíte je na Vás - v každom prípade to súvisí s celkovou výchovou a prístupom ku psovi. Ako správny majiteľ ho nechcem vystavovať nikdy nadmernému stresu, ale ak pes nezvládne ani manipuláciu s labkou a samotný dotyk mu robí už tento stres, tak niečo nie je v poriadku. Nie so psíkom, ale s nami ako majiteľmi. Pes má stres z toho, čo nepozná - preto ho na procedúru treba privykať - aj toto je súčasť správnej socializácie. Avšak pokiaľ sa pes bráni a hlasite protestuje pri akomkoľvek úkone (a nezažil s ním dovtedy zlú skúsenosť), je dobré sa porozprávať objektívne so skúseným kynológom či chovateľ, či nevidí chybu niekde v našom prístupe - či psa vedieme a vychovávame správnym spôsobom. Ako? Tak, že nám dôveruje a rešpektuje nás - a aj keď mu to možno nie je veľmi po chuti, tak si tie pazúriky nechá bez protestov prehliadnuť a upraviť.   


POKIAĽ ZASTRIHÁVAŤ

Pazúr je zložený z rohoviny (najvrchnejšia časť - tú zastrihávame), ďalej zo škáry a drene. Pokiaľ zastrihneme psovi do drene, je to veľmi bolestivé a miesto bude krvácať. Pri strihaní sa snažíme zastrihnúť pazúrik po škáru - to je nebolestivé. Majitelia psov so svetlými pazúrikmi majú výhodu - pri dobrom svetle alebo pomôcke s podsvietením - je vidno pokiaľ siaha dreň. Pokiaľ zastrihnete (a pravidelne zastrihávate) pazúriky po škáru (do miesta škáry), dreň sa postupne sťahuje a zmenšuje.  Pokiaľ nevidíte pokiaľ siaha psovi v pazúriky dreň, odstrihnite radšej menej a pozrite sa na odstrihnutý pazúr kolmo spredu. Ak uvidíte svetlosivú bodku - narazili ste na škáru. To znamená, že pazúrik zastrihávame približne 1-2 mm pred dreňou.


Po použití klieštikov alebo gilotínky je vhodné pazúr obrúsiť - ak treba (ak sú okraje príliš ostré). Existujú na to pomôcky - využiť napríklad môžete elektrický pilník. Pokiaľ si nie ste istí a ešte ste pazúriky svojej shibe nikdy nezastrihávali, oslovte s tým pokojne veterinára, ku ktorému chodíte. Napomôžte bezproblémovému priebehu úpravy pazúrikov tak, že túto situáciu budete doma trénovať. Jednak sami - chytiť shibe labku, podržať ju v ruke pokojne dlhšie, priložiť nejaký kovový predmet neskôr na ňu, dotknúť sa jej napríklad manikúrovými nožničkami a pod. - niečo čo bude pripomínať nástroj, ktorým veterinár bude skracovať pazúriky. Využite každú návštevu alebo susedov, aby toto isté spravili s vašou shibkou - zvykne si tak bezproblémovo na dotyk a manipuláciu od cudzích ľudí.   


Pazúriky teda treba zastrihávať pravidelne ak si ich pes neskráti dostatočne sám pri pohybe vonku.


S prerastajúcim pazúrikom totiž narastá aj cievka v ňom (ktorá ho vyživuje) a nie je potom možné pazúr skrátiť na vhodnú dĺžku bez toho, aby nekrvácal.


Mohli by Vás zaujímať aj tieto témy: